Už počas môjho štúdia na gymnáziu som sa po prvýkrát stretol s pojmom Erasmus, keď na našu školu prišlo niekoľko výmenných študentov z rôznych krajín a my sme im po celý týždeň venovali našu pozornosť. Týchto sedem dní bolo veľmi pamätných a vo mne upevnili myšlienku zúčastniť sa na niečom podobnom. Keď som sa dopočul, že s programom Erasmus sa neodlúčiteľne spája vysoká škola, vedel som, že to bude moja cesta.
Pri výbere zahraničnej univerzity mi padla do oka Eötvös Loránd University v Budapešti. Z môjho predchádzajúceho, hoci iba veľmi stručného prieskumu najlepších miest na Erasmus som vedel, že Budapešť patrí medzi tie najlepšie. Zároveň to bola motivácia pre mňa ako chalana z tisícovej dediny zažiť život vo veľkom meste, akým je práve Budapešť. Čerešničkou na torte pre mňa ako študenta histórie bolo zistenie, že škola, na ktorú idem, sa vyvinula z univerzity, ktorá bola v roku 1777 presunutá z Trnavy do Budína.
Keďže maďarsky neviem ani slovo, vyberal som si v študijnom pláne predmety dostupné pre Erasmus študentov v angličtine. Našťastie ich bolo na výber viac než dosť. Vďaka tomu, že som mal takmer výlučne Erasmus predmety, som bol v triedach, až na jednu hodinu iba s ďalšími zahraničnými študentmi, čo výrazne uľahčilo vzájomné spoznávanie a nadväzovanie kontaktov.
Ako som už spomínal historickosť univerzity, tá bola cítiť na každom kroku, najmä v architektúre. Na druhej strane bolo možné v celkovom fungovaní univerzity a živote na kampuse cítiť neustále snahy o modernizáciu, či už išlo o priestory na stretávanie sa s kamarátmi alebo rôzne podujatia. Učitelia boli skvelí, mali veľmi dobrú úroveň angličtiny a zároveň brali ohľad aj na študentov, ktorí nemali až také dobré jazykové znalosti.
Pred pobytom som mal asi najväčší stres z ubytovania a všetkého okolo toho. Bolo však výhodou, že na stránke školy bolo veľa možností ubytovania a všetko fungovalo cez agentúry, ktoré priamo spolupracovali so školou, takže som sa nemusel báť, že by som po príchode nemal kde bývať. Takto som našiel príjemné bývanie s ďalšími Erasmus študentmi. Moji dvaja spolubývajúci boli z Francúzska a Nemecka.
Môj bežný deň vyzeral tak, že som vo voľnom čase mimo hodín chodil do fitka, do ktorého sme mimochodom mali zľavu ako študenti univerzity. Do školy som chodil metrom, ktoré bolo veľmi dostupnou a rýchlou možnosťou dopravy a často ma zachránilo pri meškaní. Keďže univerzita bola v centre, počas prestávok medzi hodinami sme radi chodievali k Dunaju a trávili tam čas.
Večer, keď bol priestor, som chodieval na rôzne podujatia organizované organizáciou ESN alebo do podnikov, kde sa pravidelne stretávali Erasmus študenti. Cez víkendy bolo veľa možností zúčastniť sa výletov buď po Maďarsku, alebo aj do zahraničia vďaka Erasmus organizáciám pôsobiacim v Budapešti. Ja som túto možnosť využil a bol som na víkend v Slovinsku, čo bol, popravde, jeden z highlightov celého Erasmu, kde som spoznal jedných z najlepších kamarátov z celého pobytu.
Tieto aktivity navyše som si hradil sám z peňazí, ktoré som si našetril pred Erasmusom z rôznych brigád a podobne. Grant, ktorý bol približne 2900 eur, mi bohato vystačil na základné výdavky, ako bolo ubytovanie, strava a MHD.
Počas pobytu som musel mať zabezpečené cestovné poistenie a študentskú kartu, ktorú som si chodil obnovovať každých 90 dní, no bol to veľmi rýchly proces. Väčšinu platieb som realizoval kartou, čo uľahčovalo neustále konvertovanie peňazí na forinty. Forinty som si vybral z bankomatu iba raz na začiatku pobytu a táto hotovosť mi postačila na celý pobyt.
Ak by som mal dať jeden záverečný tip, ktorý som pred mojím pobytom nevedel, bolo by to zúčastňovať sa akcií organizovaných Erasmus organizáciami v danom meste. Najlepšie tak spoznáte ďalších študentov a nadviažete kamarátstva, ktoré môžu trvať aj dlho po mobilite. Ja napríklad idem kvôli tomu na festival s kamarátom z Južnej Kórey. Čo viac si priať.
