Zástupcovia Trnavskej univerzity sa v rámci programu Erasmus+ Blended Intensive Programme (BIP) Historical Cities and Sustainable Communities zúčastnili medzinárodného vzdelávacieho podujatia organizovaného partnerskou univerzitou Valahia University of Târgoviște. Trnavskú univerzitu na programe reprezentovali doc. Lucia Nováková z Katedry klasickej archeológie, PhDr. Henrieta Žažová z Ústavu dejín, Erasmus koordinátorka pre medzinárodné mobility Ing. Eva Matejovičová Filipová a dvaja študenti pedagogickej fakulty Beáta Gavlasová a Filip Holický. Program bol zameraný na ochranu kultúrneho dedičstva, udržateľný rozvoj miest a medzinárodnú akademickú spoluprácu.
Keď som sa rozhodla zúčastniť Erasmus+ Blended Intensive Programme (BIP) s názvom Historical Cities and Sustainable Communities, uvedomovala som si, že vstupujem do oblasti, ktorá nie je mojou profesijnou doménou. Nie som historička, architektka ani odborníčka na kultúrne dedičstvo. Som ekonómka a Erasmus koordinátorka. Práve preto som sa rozhodla zúčastniť tohto programu – zo zvedavosti a záujmu dozvedieť sa viac o tom, ako sa historické dedičstvo zachováva a akú úlohu môže zohrávať v súčasnej spoločnosti. Takisto som sa chcela stretnúť s kolegami z partnerských univerzít, ktorých som v poslednej dobe občas stretla len na online meetingoch.
Program organizovala partnerská univerzita, člen aliancie KreativEU v Târgoviști, a bol určený nielen pre akademikov a študentov, ale aj pre zamestnancov univerzít a všetkých, ktorí sa zaujímajú o ochranu kultúrneho dedičstva a princípy udržateľnosti. Zišla sa tu naozaj pestrá skupina, ktorej súčasťou boli aj dvaja kolegovia z Jihočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, pedagógovia Petra a Vojta so zameraním na geografiu. Pre nich nie je Geocaching len hobby, ale vnímajú ho ako skvelý nástroj, ako priviesť mladých ľudí bližšie ku geografii a histórii, ktoré sa na mapách tak často spájajú. Na navštívených miestach preto s nadšením vyhľadávali lokálne „kešky“, čo bolo pre nás ostatných milým spestrením a ukážkou toho, ako sa dá spoznávanie pamätihodností prepojiť s touto aktivitou.
Počas jedného týždňa sme navštívili viaceré historické mestá, miesta a dediny v Rumunsku, zúčastnili sa odborných seminárov a diskusií a mali možnosť spoznať krajinu z perspektívy, ktorú bežný turista len zriedka zažije. Počas celého BIP programu nás sprevádzal profesor Silviu Miloiu z Valahia University v Târgoviști. Profesor Miloiu je uznávaný historik, ktorý sa dlhodobo venuje dejinám Európy a medzinárodným vzťahom. Počas celého programu sa s nami ochotne delil o svoje bohaté vedomosti, zaujímavé historické súvislosti aj menej známe príbehy spojené s navštívenými miestami. Vďaka jeho pútavému rozprávaniu sme mohli históriu vnímať nielen cez fakty a dátumy, ale aj cez osudy ľudí a udalosti, ktoré formovali dnešnú Európu. Jeho odborný pohľad a priateľský prístup boli pre všetkých účastníkov veľkým obohatením.
BIP program začal na pôde univerzity oficiálnym prijatím a prednáškami, neskoro popoludní aj prehliadkou mesta Târgoviște. Na druhý deň sme sa vydali smerom do Sighișoary, no ešte predtým sme navštívili dedinu Viscri, ktorá na mňa urobila mimoriadne silný dojem. Práve tu som prvýkrát videla udržateľnosť nie ako pojem z prezentácií, ale ako niečo, čo funguje v každodennom živote. Viscri je príkladom toho, ako možno zachovať kultúrne dedičstvo a zároveň vytvoriť podmienky pre ekonomický rozvoj miestnej komunity. Tradičné domy boli citlivo zrekonštruované, miestni obyvatelia sa venujú remeslám, prevádzkujú malé rodinné penzióny a reštaurácie a návštevníci tak môžu spoznať autentický život v transylvánskej dedine. Vďaka takémuto prístupu získala obec nový impulz a stala sa príkladom toho, ako môže kultúrne dedičstvo prispievať k udržateľnému rozvoju regiónu.
Po návšteve Viscri sme pokračovali do Sighișoary, jedného z najkrajších historických miest Rumunska. Na rozdiel od mnohých historických centier, ktoré dnes fungujú najmä ako turistické atrakcie, Sighișoara si zachovala svoj živý charakter. Historické jadro mesta je stále prirodzenou súčasťou každodenného života miestnych obyvateľov, čo vytvára jedinečnú atmosféru.
Dopoludnie nasledujúceho dňa patrilo diskusiám v rámci okrúhleho stola venovaného téme historických miest a udržateľných komunít. Rozprávali sme sa o možnostiach zachovania tradičných remesiel, ochrane kultúrneho dedičstva a výzvach, ktorým čelia historické lokality v súčasnom svete. Zaujímavé bolo, že každý účastník priniesol do diskusie vlastnú skúsenosť a pohľad vyplývajúci z jeho profesijného zamerania – či už išlo o ekonómiu, históriu alebo spomínanú geografiu. Práve táto rôznorodosť názorov patrila k najväčším prínosom programu.
Popoludní sme absolvovali prehliadku Sighișoary a večer sme si pozreli dve časti dokumentárneho filmu o Via Transilvanica. Tento projekt vo mne zanechal hlboký dojem a stal sa jednou z hlavných tém našich neformálnych diskusií. Po skončení premietania sme ešte dlho debatovali o tom, ako môže turistická trasa podporovať miestne komunity, pomáhať zachovávať kultúrne dedičstvo a zároveň vytvárať nové príležitosti pre regióny, ktorým by inak hrozil úpadok.
Ďalší deň nás zaviedol do Biertanu a Richișu, kde sme navštívili ďalšie významné pamiatky transylvánskych Sasov. Nasledovala návšteva múzea ASTRA pri Sibiu, ktoré patrí medzi najväčšie múzeá ľudovej architektúry v Európe. Prechádzka medzi tradičnými domami, hospodárskymi stavbami a technickými pamiatkami nám umožnila lepšie pochopiť spôsob života predchádzajúcich generácií a význam zachovávania tradičných zručností. Popoludní sme pokračovali do historického centra Sibiu, ktoré je príkladom mesta, kde sa podarilo citlivo prepojiť ochranu historického dedičstva s moderným mestským životom.
Posledný deň programu bol zároveň dňom návratu smerom k Bukurešti. Mnohých účastníkov už večer čakal odlet domov, no ešte predtým sme sa zastavili pri pevnosti Rupea. Táto rozsiahla stredoveká pevnosť prešla v posledných rokoch rozsiahlou rekonštrukciou a dnes patrí medzi úspešné príklady obnovy historických pamiatok. Bola symbolickou bodkou za programom, ktorý nám počas niekoľkých dní ukázal mnohé podoby ochrany kultúrneho dedičstva a jeho význam pre súčasné komunity.
Už počas posledného dňa programu, keď sme sa vracali naprieč Transylvániou smerom k Bukurešti, som si uvedomila, že najväčší prínos celého BIP-u pre mňa nespočíval v historických faktoch ani v počte navštívených pamiatok. Oveľa silnejšie vo mne rezonovala otázka, čo vlastne znamená udržateľnosť v každodennom živote a ako ju možno pretaviť z teórie do reality, čo bolo zároveň aj cieľom programu.
Počas týždňa sme veľa diskutovali o ochrane kultúrneho dedičstva, zachovávaní tradičných remesiel, podpore miestnych komunít a o tom, ako môžu historické mestá a dediny zostať živými miestami aj pre budúce generácie. Každý z nás pristupoval k téme z vlastnej profesijnej alebo osobnej perspektívy a práve vďaka tomu boli diskusie mimoriadne podnetné.
Ako ekonómku ma prirodzene zaujímala najmä otázka, ako možno prepojiť ochranu kultúrneho dedičstva s každodenným životom miestnych komunít. Postupne som si uvedomila, že udržateľnosť nie je len o environmentálnych opatreniach či ekologickej doprave. Je predovšetkým o vytváraní podmienok, aby ľudia chceli zostať žiť vo svojich komunitách, aby sa zachovali tradičné zručnosti, remeslá a miestne tradície, a aby kultúrne dedičstvo nebolo len spomienkou na minulosť, ale prirodzenou súčasťou súčasného života.
Práve projekt Via Transilvanica mi ukázal, ako môže takáto myšlienka fungovať v praxi. Nejde len o turistickú trasu. Je to spôsob, ako priviesť návštevníkov do miest, ktoré by inak mnohí obišli, podporiť miestnych podnikateľov, ubytovateľov, remeselníkov a zároveň zachovať charakter krajiny. Pri sledovaní dokumentárneho filmu o Via Transilvanica som si uvedomila, že udržateľnosť nemusí byť len teoretický koncept. Môže mať konkrétnu podobu a prinášať reálne výsledky.
Zároveň som si však uvedomila aj to, aké krehké sú mnohé z týchto úspechov. Zachovať historické dedičstvo, prírodu alebo tradičný spôsob života si vyžaduje dlhodobé úsilie všetkých ľudí. Niekedy stačí jediné rozhodnutie, silný ekonomický záujem alebo krátkodobý zisk, a to, čo sa budovalo celé desaťročia, môže byť ohrozené.
Keď som sa na začiatku programu pozerala na jeho názov, očakávala som predovšetkým odborné poznatky o historických mestách a udržateľných komunitách. Odchádzam však s niečím viac. S presvedčením, že kultúrne dedičstvo má význam len vtedy, ak zostane súčasťou života ľudí. A tiež s túžbou vrátiť sa raz do Rumunska ako obyčajná návštevníčka, prejsť aspoň časť Via Transilvanica (a možno popritom s priateľmi pohľadať nejakú tú skrytú kešku) a znovu si pripomenúť krajinu, ktorá vo mne zanechala oveľa silnejší dojem, než som pôvodne očakávala.
-responsive.webp)
